Ako nás vedomá pozornosť zbavuje stresu (a čo som sa naučila v tme)

Vedomá pozornosť nie je len módny trend – je to praktická super-sila, ktorú máme všetci. Pomáha nám ukotviť sa v prítomnosti, odpútať sa od stresu a získať vnútorný pokoj aj uprostred chaosu.

Prečo je pozornosť taká mocná?

Keď cvičíme vedomú pozornosť (mindfulness), učíme sa byť pozorovateľmi – svojich emócií, myšlienok aj telesných pocitov. A to bez hodnotenia. Práve v tom je sila tejto praxe. Všímame si, čo sa v nás deje, ale nenechávame sa tým pohltiť. Výsledkom je väčší odstup, pochopenie a súcit – voči sebe aj druhým.

Zrazu vidíme, že aj ostatní ľudia reagujú na svoje vnútorné stavy. A to v nás môže prebudiť viac láskavosti a trpezlivosti. Navyše zisťujeme, že presmerovanie pozornosti – napríklad na dych, zvuky okolo nás, či detaily prírody – dokáže v priebehu sekúnd zmeniť našu náladu.

Ale čo keď to nefunguje?

Nie vždy ide všetko hladko. Aj ja som zažila chvíle, kedy mi techniky, ktoré učím, prestali zaberať. A práve vtedy prichádza na rad skúsenosť – a dôvera, že cesta, ktorou kráčame, má zmysel.

Chcem sa s vami podeliť o osobný príbeh z pobytu v tme, kde som si uvedomila hlbší význam vedomej pozornosti.

Príbeh z tmy: keď presmerovanie pozornosti nestačí

Strávila som 7 dní v absolútnej tme. Bez kontaktu s vonkajším svetom. Len ja, ticho a moje myšlienky. Spojenie s vonkajškom predstavoval len sprievodca, ktorý mi raz denne priniesol jedlo – vždy v inom čase.

Pri prvom pobyte som neustále čakala, kedy príde. Pri druhom som si povedala, že sa od myšlienok na jeho príchod oslobodím. A darilo sa mi to. Až do momentu, kedy som úplne stratila pojem o čase. Myslela som si, že je ráno. V skutočnosti bola možno ešte polnoc. Čas do príchodu sprievodcu sa zdal nekonečný.

Začala som mať vtieravé myšlienky: „Zabudol na mňa?“ „Kedy konečne príde?“ „Čo ak sa niečo stalo?“ Presmerovanie pozornosti už nezaberalo. Skúšala som meditácie, techniky, ktoré bežne učím. Nič nefungovalo. Až som si spomenula na dych.

Dych ako kotva do prítomnosti

Posadila som sa na posteľ, vedome som začala dýchať. Pri nádychu som si v duchu hovorila „nádych“, pri výdychu „výdych“. Tento jednoduchý akt, sústredenie sa na niečo také prirodzené, mi priniesol pokoj.

Postupne som cítila, ako sa moje vnútro vyrovnáva. Objavila sa dôvera. „Bude ako bude. Príde, kedy príde.“ Dych mi pomohol znovu sa ukotviť v prítomnosti.

Čo si z toho odniesť?

🌀 Vedomá pozornosť funguje, aj keď niekedy potrebuje inú formu.
🌀 Nie vždy ide všetko podľa plánov – a to je v poriadku.
🌀 Náš dych je najvernejší sprievodca, ktorého máme vždy so sebou.

Skúste to s nami v MEDOK-u

V MEDOK – Meditačnom online klube – nájdete každý týždeň vedomú týždňovku, ktorá obsahuje:

• vedenú meditáciu
  
• cvičenie všímavosti
  
• afirmáciu hojnosti
  

Každý týždeň nové témy, nový priestor na objavovanie seba. Pridajte sa k nám a začnite budovať svoju vnútornú silu vedomej pozornosti.

👉 Viac info nájdete tu: https://cestaksebeonline.sk/meditacny-online-klub/