Sen, ktorý sa mi sníval počas obyčajného pondelkového šlófika, vo mne uzatvoril niečo, čo sa odohralo o pár dní skôr. Keď som ho poslala svojej sestre, vedela presne, čo znamená. A ja som pochopila, že nebol len pre mňa.
Po návrate z krásneho víkendu som si v pondelok popoludní ľahla na krátky oddych. Mal to byť len rýchly 30-minútový „šlofík“, no zaspala som na hodinu a pol.
Počas toho spánku sa mi snívalo niečo, čo ma silno zasiahlo.
Až neskôr som si uvedomila, že ten sen spracovával emocionálnu jazdu, ktorou som cez víkend prešla – hoci vedome som to už neriešila.
Sedíme pri bazéne. Jedna pani si chce presadnúť a nevšimne si, že ide okolo stola ponad bazén. Stúpi do „prázdna“ – a padá dole do vody.
Zľaknem sa. Pozerám sa dolu – je tesne pod hladinou, ale nehýbe sa!
Niekto za ňou musí skočiť!
Hovorím: „Treba tam skočiť, ona sa nevynorila!“
Dúfam, že sa pohne chlapík, ktorý sedí vedľa mňa. Ale on nič.
Pokladám moje bábätko na stôl – že idem do vody ja. Ale nemôžem ho tam len tak nechať.
Stále dúfam, že ten chlap sa rozhýbe. Stále nič. Viem, že mi uteká čas.
Odovzdávam teda bábätko chlapovi do rúk so slovami, že mu ho dávam na starosť – nech sa postará, aby sa mu nič nestalo.
Dávam dole načúvacie zariadenia. Dávam dole trekové topánky.
Popritom opakujem nahlas: „Sakra, sakra, sakra!“ Viem, že ide o sekundy.
Skáčem za ňou.
V momente, ako skočím, žena sa začne hýbať k hladine. Stačí, že k nej natiahnem ruku. Sama sa pohne a vynorí.
Pýtam sa jej: „Prečo si sa nevynorila sama?“
Ona odpovedá niečo v zmysle: „Niekto pre mňa musel prísť.“
Vtedy k nám prichádza moja mama a vyčítavo sa jej pýta:
„Čo to počujem? Že si čakala pod vodou na osvietenie!? Prečo?“
V sobotu večer moja sestra prešla veľmi náročným momentom, ktorý ju hlboko zasiahol a akoby ju stiahol „pod hladinu“.
Bola som s ňou – hoci na diaľku – a spolu s druhou sestrou sme to okamžite riešili.
V nedeľu ráno, keď mi obe napísali, že sú v poriadku, prišla úľava.
Až o deň neskôr, v pondelok popoludní, sa mi počas spánku sníval sen, ktorý spätne vnímam ako moje vlastné spracovanie tejto skúsenosti – momentu zodpovednosti, pohotovosti a rozhodnutia konať.
Keď sme tento sen spolu rozoberali, sestra mi povedala:
„Stačilo, že som zbadala vašu pomocnú ruku – a už som vedela, že sa môžem odraziť a vynoriť.“
Stôl je pre mňa symbol spoločenského priestoru – miesto, kde patríme.
Ak si niekto chce presadnúť, znamená to zmenu pozície v rámci vzťahov.
Zdanlivo malý pohyb spustil pád do hlbiny. Tak to bolo aj v realite.
V jungiánskej symbolike je voda obrazom nevedomia, emócií a tmy.
Žena v sne sa neponára dobrovoľne – padá. A zostáva pod hladinou.
Pre mňa to bol presný obraz psychickej krízy mojej sestry.
Vnímam, že by to mal byť on, kto zareaguje. Ale nekoná. A viem, že sa to nestane.
Tento moment mi pripomenul sestrinho partnera – aj on ju nepodržal, keď to najviac potrebovala.
V sne je tento muž symbolom necitlivosti, ktorá zanechá druhého v tichu a bez pomoci.
A ja – v kontraste s týmto obrazom – konám. Bez váhania.
Niečo moje, vzácne, za čo nesiem zodpovednosť.
Neodkladám ho – zverujem ho. Až potom môžem skočiť.
Viem, že ide o sekundy.
Skok pre mňa znamená: idem do toho vedome. Nečakám. Nekalkulujem.
Presne tak, ako to bolo cez víkend.
Stačilo tam byť. Natiahnuť ruku. A ona sa pohla sama.
Toto je pre mňa ten najkrajší symbol zo sna. Pomoc, ktorá nechce zachraňovať silou – len ukazuje, že niekto je tam.
Nie každý sa vie vynoriť sám. Niekedy stačí vedieť, že niekto vidí, že sa potápame – a príde.
V závere prichádza moja mama s výčitkou: „Čakala si pod vodou na osvietenie!?“
Tento hlas vo mne predstavuje tlak na výkon, racionálne konanie.
Ale ja viem, že čakanie je niekedy jediný možný spôsob, ako sa udržať pri živote – kým nepríde pomoc.
Tento sen som si nenechala pre seba. Napísala som ho svojej sestre. A keď ho čítala, vedela presne, čo to znamená.
Spolu sme rozpletali jednotlivé obrazy, pomenúvali symboly. Jej reakcie boli okamžité, hlboké a pravdivé. Zrazu som cítila, že to, čo sa mi snívalo, sa naozaj dotýkalo nás oboch. Videla som ju v sne. Bola pod vodou. Skákala som za ňou. A ona sa pohla. A teraz viem, že sa vynorila. Že dýcha. Že tu je.
A ja ju nechávam dýchať.
Už nie je treba nič zachraňovať. Stačilo byť tam.
To je najviac, čo niekedy môžeme pre druhého urobiť.
„Ďakujem ti za to, že ma vidíš.“ – povedala mi.
A ja ďakujem jej, že sa nechala nájsť.
Tento príbeh je len jedným z mnohých, ktoré dokazujú, že sny nie sú náhodné – vedia nám ukázať to, čo si sami často ešte nevšimneme.
Ak chceš pochopiť reč vlastného nevedomia, naučiť sa vykladať sny a sledovať, čo ti tvoje vnútro hovorí počas noci, pozri si moju knihu:
👉 Žite svoje sny – náučný román o sile snovej symboliky
Je to príbeh aj praktická pomôcka zároveň – na pochopenie, prebudenie a vnútorné prepojenie.
AUDIO SPREVÁDZANIE
pre vystresovaných ľudí:
Zo stresu DO POHODY
Potrebujete predýchať náročnú situáciu? Ste zacyklení v myšlienkach alebo emóciach? Potrebujete sa upokojiť pri pracovnom zhone? Čaká vás dôležité stretnutie, porada? Naštval vás niekto? Ak áno, stiahnite si túto nahrávku a dostaňte sa opäť do pohody behom 5 minút.