Paralely prítomného okamihu nielen v záhrade

Často sa mi stáva, že keď pri nejakej činnosti sledujem svoje myšlienkové pochody a emócie, uvedomím si, že rovnaké procesy prebiehajú aj v úplne iných situáciách.

V takých chvíľach mi vždy napadne univerzálny kozmický zákon:

„Ako hore, tak aj dole; ako vo vnútri, tak aj vonku.“

A vtedy si uvedomím, že ak si neviem poradiť vo „veľkej“ situácii, môže mi pomôcť pochopiť, ako riešim tú „malú“. Prinášam vám svoje „burinové paralely“ – obrazy, ktoré mi napadali pri jednej celkom obyčajnej aktivite:

🌱 Nie som záhradkárka. Moji rodičia aj svokrovci majú veľké záhrady a občas im chodím pomáhať. Vtedy vždy potrebujem poriadnu inštruktáž, ktorá rastlinka je burina a ktorú nechať na pokoji. A tak sa jedného júnového dňa stalo, že som sa ocitla v záhrade pri vytrhávaní buriny okolo jahôd.

Moje vytrhávanie však skončilo tak, že som namiesto náradia držala v ruke zápisník a zapisovala si všetko, čo mi počas tejto činnosti prebehlo hlavou – a aké silné paralely mi napadali.

🌱 Niekedy sa to stane v záhrade, pri trhaní buriny…

💫 Niekedy sa to stane pri terapii, sebarozvoji, práci na sebe…

Keď to ide ľahko

🌱 Burinu sa niekedy podarí ľahko odmotať a vytiahnuť aj s koreňom. Deje sa to vtedy, keď sú priaznivé podmienky: pôda je pripravená, koreň nie je príliš obmotaný okolo jahody a nie je priamo pri jej vlastnom koreni.

Jahoda má opäť prístup ku všetkým živinám z pôdy, nič jej netieni – a neuberá jej vodu, vzduch ani slnečné lúče. Môže rásť, dozrievať, rozvíjať sa.

💫 Niekedy sa aj pri práci s klientmi dostávam k ich škodlivým presvedčeniam, ku koreňom strachov alebo nepokoja veľmi rýchlo. Odpovede prichádzajú okamžite. Presne identifikujeme zdroj problému a často ho už počas jedného sedenia vieme transformovať.

Klient má opäť k dispozícii svoju vlastnú energiu, ktorá bola predtým zablokovaná. Môže sa pohnúť ďalej, ľahšie kráčať životom, rásť.

✨ V oboch prípadoch prichádza nádherná úľava, radosť z dobre vykonanej práce a výdych v oslobodení.

Inokedy to ide ťažko

🌱 Niekedy to s burinou nejde tak jednoducho. Treba ju najskôr objaviť, potom ju opatrne odmotať, rozpliesť, uvoľniť pôdu a až potom vytiahnuť. Je to náročnejšie – vyžaduje si to viac pozornosti aj šikovnosti.

Treba sa dobre pozerať, častokrát rozhrnúť nielen burinu, ale aj samotné jahody, aby sme sa vôbec dostali ku koreňom. Keď sa nám to však podarí, prichádza úľava – burina je preč.

💫 Rovnako to môže vyzerať aj pri práci na sebe. Niektoré blokujúce nastavenia sa neukážu hneď. Potrebujeme viac času, viaceré pohľady, trpezlivosť.

Odpovede často prichádzajú postupne, vo vrstvách. Až keď ich pozbierame, môžeme problém správne uchopiť a začať ho uvoľňovať.

Aj pri takýchto „zamotaných koreňoch“ vám viem byť oporou – pozrite si ponuku mojich individuálnych sedení TU.

Občas to zabolí

🌱 Niekedy nás pri vytrhávaní buriny rastlina popichá alebo popŕhli. A niekedy dokonca na miestach, kde by sme to vôbec nečakali. Priblížime sa nohou – a zrazu nás bolí či svrbí práve to miesto, hoci pracujeme hlavne rukami.

Ako sa pohybujeme, dotýkame sa rastlín aj inými časťami tela, ktoré sú možno citlivejšie, zraniteľnejšie – a reakcia príde nečakane.

💫 Podobne je to aj pri vnútorných procesoch. Človek sa môže dostať k bolestivým miestam, ktoré by si s pôvodnou situáciou vôbec nespájal. No v istom bode si uvedomí, že práve tieto nečakané bolesti treba prijať a riešiť – spolu s tým, čo ich spustilo.

✨ Všetko so všetkým súvisí. A telo či duša nám ukazujú, kde ešte potrebujeme jemnosť, súcit a pozornosť.

Ako nám burina v mozgu kazí život

🌱 Niekedy sa burina obmotá okolo jahôd tak tesne, že im berie energiu, vzduch, svetlo aj výživu. V dôsledku toho plody nedozrievajú alebo ich je menej. Potrebujeme ju opatrne rozmotať, aby sme pritom nepoškodili samotné jahody.

💫 Presne tak aj mentálna burina v našej mysli oberá nás o životnú silu. Zväzuje nás stresom, plytkým dýchaním a pocitom napätia. Nedostávame dostatok kyslíka – ani fyzicky, ani symbolicky.

Naše vnútorné slnko akoby prestalo svietiť. Krása a radosť sú okolo nás, ale my ich nedokážeme precítiť, pretože pozornosť je uväznená v starostiach, obavách, strachoch či v minulých bolestiach.

A keď sa naša energia stráca týmto smerom, chýba nám sila na budovanie a udržiavanie toho, čo je pre nás dôležité: láskyplných vzťahov, zdravého podnikania, pevného zdravia.

✨ Preto má zmysel venovať pozornosť mentálnej hygiene rovnako, ako záhrade – vedome, pravidelne a s rešpektom k tomu, čo v nás rastie.

Keď čistenie “odflákneme”

🌱 Niekedy burinu vytrhneme narýchlo – ledabolo, bez pozornosti. Chceme to mať za sebou. Koreň však zostane v pôde. Na chvíľu sa zdá, že jahody sme zachránili – môžu ďalej rásť a čerpať energiu.

Ale len čo sa pôda trochu pohne, koreň buriny znova vyženie nový výhonok a začne jahodám opäť brať silu.

💫 Rovnako to býva aj v našom vnútri. Keď sa objaví nepríjemná situácia, často hľadáme najrýchlejšie a najľahšie riešenie. Možno nemáme silu pozrieť sa na problém hlbšie. A to je v poriadku – v danej chvíli môže byť najdôležitejšie upokojiť situáciu alebo samých seba.

Je však dobré vedieť, že ak koreň zostane, tému nám život pravdepodobne znovu prinesie. A keď nastane vhodný čas, môžeme sa k nej vrátiť vedome – pripravení hľadať a liečiť hlbšie príčiny.

Ak cítite, že chcete ísť ďalej ako len po povrchu, pozrite si možnosti individuálnych sedení TU.

Občas koreň nepustí

🌱 Niekedy máme burinu pevne v ruke, tesne pri koreni. Sme si istí, že sa nám ju podarí vytiahnuť aj s koreňom. Potiahneme – nič. Skúsime to silnejšie – a burina sa síce vytrhne, ale koreň zostane v zemi.

Vytrhli sme ju len tesne pod povrchom. Koreň je ukrytý hlbšie a momentálne ho nevieme nájsť. Neostáva nič iné, len počkať, kým opäť vyrastie a ponúkne nám ďalšiu príležitosť.

💫 Presne to isté sa stáva aj pri spracovaní vnútorných strachov, obáv alebo iných hlbokých vzorcov. Už-už máme pocit, že sme to uchopili, že máme riešenie. Situácia sa navonok upokojí – no niečo v nás cíti, že to ešte nie je všetko.

Nie sme ešte pri samotnom koreni. Možno ho práve teraz ani nedokážeme identifikovať. A to je v poriadku.

✨ Dôležité je vedieť to prijať. Byť v dôvere, že keď príde správny čas, vzorec sa znova ukáže – či už cez nejaký čin, slovo alebo emóciu. A my budeme mať novú šancu – ponoriť sa o trochu hlbšie.

Ak cítite, že niečo sa stále vracia, ale zatiaľ to neviete uchopiť, pozývam vás na individuálne sedenie – spolu môžeme nájsť nový uhol pohľadu.

Začarovaný kruh

🌱 Niekedy sa zdá, že trhanie buriny je nekonečný proces. Jednu nájdeme – a za ňou sa objaví ďalšia. Jeden deň nestačí, ani dva. A keď sa konečne dostaneme na koniec záhrady, môžeme začať odznova.

Buď sme nevytrhli všetky korene, alebo príroda medzitým doviala nové semienka, ktoré sa už stihli uchytiť a veselo rastú.

💫 Podobné myšlienky mávame aj na ceste sebarozvoja. Vyriešime jednu tému – a tá otvorí ďalšiu, a tá ďalšiu. A zrazu sa pýtame: kedy to už skončí? Kedy už budem „hotová“?

Rada vás upokojím – tieto témy sa budú postupne zjemňovať. Budú čoraz menšie, menej bolestivé. Po vyriešení veľkých oblastí prichádza fáza dolaďovania, zušľachťovania, hlbšieho porozumenia.

Aj keď na sebe pracujeme, stále sme súčasťou života. Ten prináša rytmus, opakovania, aj nové impulzy. Prídu nové situácie, noví ľudia, nečakané zmeny. A s nimi aj nové „semená“, ktoré v nás niečo spustia.

✨ A práve vtedy sa môžeme vedome zastaviť – a rozhodnúť:
Chcem si toto v mojej záhrade nechať rásť? Alebo je čas to odstrániť?

Trafiť klinec po hlavičke

🌱 Niekedy sa podarí trafiť rovno na koreň buriny. Ako ju vyťahujeme, vidíme, že bola rozvetvená viacerými smermi – a my ju s radosťou ťaháme von celú. Je to ten pocit, keď sme trafili klinec po hlavičke.

💫 Podobne to býva aj v terapii alebo pri práci na sebe. Stačí vyriešiť jednu kľúčovú tému – a s ňou sa naraz rozplynú aj ďalšie, menšie obavy, ktoré na nej viseli.

✨ Vtedy sa práca stáva radosťou. Energia, ktorú sme predtým nevedomky držali v napätí, sa uvoľní a môže začať prúdiť tam, kde je potrebná – do života. Takéto momenty sú hlboké a transformačné. 

Prijať aj možné riziká

🌱 Niekedy rastie burina tak blízko pri jahode, že ich korene sú prepletené. Rástli spolu, dlhý čas. A keď to zistíme, zľakneme sa – nechceme vytrhnutím buriny poškodiť aj jahodu.

Začneme zvažovať:

• Čo ak jej ublížime?
  
• Čo ak je lepšie to nechať tak?
  

Aby sme sa dokázali rozhodnúť, potrebujeme si uvedomiť dve veci:

1. Burina jahode berie živiny – ak ju necháme, jahoda možno aj tak nedozrie.
   
2. Aj keby sme o túto jednu jahodu prišli, v záhrade máme ďalšie, ktoré prinášajú úrodu.
   

💫 Presne takto to býva aj pri terapii či práci na sebe. Niekedy sú škodlivé vzorce správania silno prepojené s niečím, čo nám prináša radosť. A my sa bojíme ich pustiť, aby sme neprišli aj o to „dobré“.

Jednoduchý príklad:
Ak má niekto fajčenie spojené s príjemnými prestávkami na balkóne, bojí sa prestať fajčiť – lebo si myslí, že príde aj o tie prestávky.

💡 Riešenie je v tom, že sa najprv naučíme dopriať si prestávky bez cigarety. A až potom sa pustíme do zmeny zlozvyku – s vedomím, že si neberieme to pekné, len meníme spôsob.

✨ Každé hlboké prepájanie si zaslúži rešpekt. Ale aj dôveru, že dokážeme oddeliť to, čo nás posilňuje, od toho, čo nás oslabuje.

Ak riešite niečo podobné a cítite sa v tom zamotane, rada vám poskytnem oporu – cez terapiu alebo vedenú prácu na vzorcoch TU.

Doprajme si aj radosti

🌱 Ako často si doprajeme pozrieť sa na záhradu, o ktorú sa staráme? Potešiť sa rozkvitnutými kvetmi, plodmi, tešiť sa z jahôd, hrášku, čerešní? Z výbornej, živej pôdy?

Uvedomiť si ten zázrak: že stačí zem, voda, vzduch, slnko – a naša pozornosť.
Stačí sa zastaviť. Nadýchnuť. Vydýchnuť. Uvoľniť telo, načerpať silu, oddýchnuť si. A len sa dívať.

💫 Ako často sa zastavíme a pozrieme na výsledky svojej práce na sebe? Koľko sme už dokázali? Aké krásne vzťahy sme si vytvorili? Ako sa posilnilo naše sebavedomie, sebaláska, sebadôvera?

✨ Doprajte si chvíľky pre radosť.
Z dobre vykonanej práce. Zo zvládnutej výzvy. Alebo len z toho, že práve teraz prežívate pokojnú, krásnu chvíľu.

Ak túžite takéto chvíľky vedome pestovať, v online klube MEDOK nájdete meditácie zamerané práve na radosť, vďačnosť a vnútorné napojenie. 

Ak príde niečo nečakané

🌱 Niekedy sa pri vytrhávaní buriny zrazu niečo pohne – spod listov vybehne pavúk alebo iný hmyz. Zľakneme sa, možno na chvíľu spanikárime. Rýchlo strasieme zo seba nepríjemný pocit, predýchame.

Obzrieme sa, či sme nenarazili na hniezdo alebo skrytý kút, kam pavúk zmizol. Zhodnotíme situáciu a rozhodneme sa – pokračovať v práci, alebo si dať pauzu a poradiť sa s niekým skúsenejším.

💫 Podobne reagujeme aj v živote, keď príde niečo nečakané. Situácia, ktorá nás zaskočí, zneistí, možno až ochromí.

Aj tu pomáha to isté: predýchať, prijať, zhodnotiť a rozhodnúť sa, ako ďalej. Nie v panike, ale s vedomím, že aj nečakanosť je súčasťou procesu.

✨ Niekedy stačí vedomý nádych a výdych. Inokedy potrebujeme priestor, oporu, čas. A všetko z toho je v poriadku.

Kam s odpadom?

🌱 Pri trhaní buriny sa často naplní nádoba plná vytiahnutých rastlín – a treba ju vyprázdniť. Ale pozor: je dôležité odstrániť burinu správne.

Ak by sme ju len tak hodili do kompostu, môžu tam zostať semienka. A na budúci rok by sme si s vlastnou kompostovou pôdou zasiali úplne novú dávku buriny.

💫 To isté platí aj pri práci na sebe. Keď sa zbavujeme starých návykov, blokujúcich presvedčení či vzorcov správania, je dôležité vedieť, ako s nimi naložiť.

Ak ich len potlačíme alebo preskočíme, bez toho, aby sme si ich naplno uvedomili a spracovali, môžu sa neskôr vrátiť – často ešte silnejšie alebo v inej forme.

✨ Skutočná transformácia nekončí pri odhalení problému. Pokračuje v tom, ako ho vedome uzavrieme a prepustíme.

Nájsť ten správny priestor

🌱 Niekedy pri jahodách objavíme aj iné užitočné rastlinky – napríklad kôpor či cibuľku. Sú prospešné, ale nie na tomto mieste. Pri jahodách by im zbytočne brali živiny a priestor, ktoré jahody potrebujú na dozrievanie. Každá rastlina má svoje miesto – a práve tam sa jej najviac darí.

💫 Presne tak je to aj s niektorými našimi vnútornými nastaveniami. Mnohé z nich nám v minulosti dobre slúžili – napríklad opatrnosť či strach nás chránili v ohrození. Nevstúpili sme na cestu plnú rýchlo idúcich áut, boli sme obozretní v neznámom prostredí.

Ale keď máme prejsť cez pokojnú ulicu, a predsa sa dlho zdráhame, strácame energiu. Podobne váhame pri nových pracovných projektoch, vo vzťahoch, či pri rozhodnutiach, ktoré by nám mohli priniesť rast.

Niektoré vzorce správania nás môžu blokovať len preto, že sa nachádzajú na nesprávnom mieste v našom živote. Preto je dôležité uvedomiť si ich, pochopiť, kde (ne)patria – a dať im ten správny priestor. Alebo ich s láskou uvoľniť, ak už neslúžia.

Občas to aj zabolí

🌱 Niekedy sme po práci v záhrade fyzicky vyčerpaní. A bolia nás časti tela, ktoré by možno ani skúseného záhradníka nenapadli. Mňa po trhaní buriny večer boleli brušká na prstoch – a k tomu poriadna svalovica na stehnách. V bežnom živote totiž pracujem viac hlavou než rukami, a telo mi to dalo jasne pocítiť.

💫 Podobné je to aj pri práci na sebe. Na začiatku nás môžu „bolieť“ veci, ktoré sme predtým vôbec nevnímali – napríklad pomenovať emócie, prijať tienisté stránky svojho ja, alebo sa vedome pozerať na svoje myšlienky, slová a činy.

Nie je to vždy jednoduché. Vyžaduje to cvik, energiu a občas aj slzy. Ale práve tieto chvíle sú súčasťou cesty – procesu, ktorý nás vedie k celistvejšej a vedomejšej verzii samých seba.

Správny čas a dostatok informácií

🌱 Pri trhaní buriny som dostala jasné inštrukcie – ukázali mi, ktorú burinu treba vytrhnúť. Neskôr som sa pýtala, čo s kôprom a cibuľkami. Aj tie bolo treba odstrániť.

Počas práce som si všimla, že niektoré jahody sú akoby zaborené v zemi. Vtedy mi doplo, prečo sa po nemecky volajú Erdbeeren. Erde znamená zem a Beere je bobuľa – teda „plod zeme“.

Spomenula som si, že niektorí pestovatelia dávajú pod jahody fólie, aby sa ľahšie zberali. Opýtala som sa domáceho, a on mi vysvetlil, že ich jahody sú samorasty. Zaberajú voľné pásy záhrady a rozširujú sa pomocou výbežkov – pahýľov. Ak by tam bola fólia, nemali by sa kde rozrastať.

S touto informáciou som pokračovala v práci a s radosťou oslobodzovala množstvo pahýľov od obmotanej buriny. S niektorými som sa veru poriadne natrápila!

A potom prišlo prekvapenie. Domáci ma prišli pozrieť – a začali tie pahýle trhať! Na moje zdesenie mi vysvetlili, že teraz nie je ten správny čas na ich ponechanie. Jahody majú v tejto fáze dávať silu do plodov, nie do rozširovania. To bude aktuálne až neskôr, na konci leta.

A mne mysľou prebehla celá tá energia, ktorú som venovala práci, o ktorej som si myslela, že je správna – no chýbala mi podstatná informácia. Až vtedy som pochopila, že som konala podľa čiastkového porozumenia.

💫 Presne takto je to aj v sebarozvoji – a v živote vôbec. Koľkokrát si myslíme, že už máme „dosť“ informácií – z kníh, videí či online kurzov. Že to zvládneme sami. Ale bez odborného vedenia sa môže stať, že trávime mesiace či roky na vedľajšej koľaji. Namiesto pokroku sa vraciame k rovnakým témam, točíme sa v kruhu, frustrovaní, že výsledky neprichádzajú. A možno dokonca začneme spochybňovať samotnú metódu alebo samých seba.

🌀 Správne načasovanie, správne vedenie a dôvera v proces sú kľúčové.

Ak túžite po systematickej práci so sebou, pozývam vás do výcviku energetického liečenia, kde sa naučíte nielen vnímať súvislosti, ale ich aj vedome pretvárať.

Keď to nejde

🌱 A nakoniec… niekedy sa nám ani po viacerých pokusoch nepodarí burinu vytrhnúť aj s koreňom. Je príliš hlboko, príliš rozvetvená, alebo rastie na nedostupnom mieste.

Vtedy sa potrebujeme naučiť prijať tento fakt. S pokorou – a zároveň s vedomým úsilím zaobchádzať s tým, čo je v našej moci. Možno nezvládneme vykopať celý koreň, ale môžeme odstraňovať výhonky a pahýľe, ktoré sú nablízku. A tým burinu aspoň oslabiť.

💫 V našom vnútri môžu takto hlboko ležať najstaršie nastavenia – tie, ktoré sa vytvorili v rannom detstve (ako to vníma Adlerova individuálna psychológia), alebo tie, ktoré sú súčasťou v pláne osudu našej duše (podľa gematrickej numerológie).

Niekto ich volá karmou, iný odkazom minulých životov. Bez ohľadu na to, ako ich nazývame, podstatné je naučiť sa vedome s nimi narábať. Prijať ich, nezostať vo vzdore – a sústrediť sa na to, čo môžeme ovplyvniť.

✨ Pretože naše šťastie nezávisí od situácie samotnej, ale od reakcie, ktorú si zvolíme.

Ak cítite, že niektoré korene sú príliš hlboké a nechcete ich riešiť sami, rada vás podporím – na individuálnom sedení alebo v dlhodobejšom vedení TU.

Záver

Každý z nás má svoju záhradu – viditeľnú či neviditeľnú. A každý deň v nej niečo rastie.

Nie vždy to ide ľahko. Niekedy sa nám podarí vytiahnuť burinu aj s koreňom, inokedy len odtrhneme list. Niekedy nás niečo popŕhli, inokedy prekvapí. A niekedy potrebujeme len prestať bojovať a chvíľu sa tešiť z toho, čo sme už vypestovali.

Dôležité je nevzdať sa. Všímať si, kde prúdi naša energia, čo nás vyčerpáva a čo posilňuje. A krôčik po krôčiku robiť priestor tomu, čo v nás chce kvitnúť.

Aj burina je súčasťou cesty. Ukazuje, čo treba pustiť – aby to, čo je v nás živé, mohlo rásť.