Ako sa dostať z nervov do pohody

Poznáš to, keď sa niekto pri tebe večne len sťažuje a keď mu chceš poradiť, tak len hľadá výhovorky, prečo to nejde? Keď sa neustále ľutuje, odsudzuje a ohovára iných? Keď sa správa ako idiot a nevidí to?

A teba to RIADNE ŠTVE? A ešte ti to aj uberá ENERGIU?

Poznám to. Keď som zistila, že mám pri sebe takýchto ľudí, moja prvá reakcia bola útek. Ale nie vždy sa dá od niekoho len tak odísť. Ak je to kolegyňa, či kolega v práci, alebo jeden rodinný príslušník z inak príjemnej rodiny. Ideš ku nim rada na návštevu, len keby tam nabol ON!

V tomto článku ti prezradím, ako sa môžeš s touto situáciou popasovať. A dokonca sa o sebe aj NIEČO NAUČIŤ! Ba ešte viac, ak v budúcnosti stretneš človeka, ktorému sa podarí naštvať ťa, budeš mu ešte aj VĎAČNÁ. Alebo vďačný 🙂

Ako prvé si potrebuješ uvedomiť, ako sa cítiš a aké vety ti prichádzajú na um, keď si pomyslíš na niektorú situáciu z minulosti.

Na koľko ľudí, vecí, situácií, svojich vlastností a činov nazeráš nasledovným spôsobom? Nájdeš sa v tých vetách?

• Malo by to byť takto. Malo by to byť inak.
• Mal by sa zmeniť.
• Mal by som s týmto prestať.
• Nemalo by sa robiť tamto.

Na každé takto, tamto, toto si dosaď svoje najčastejšie slová.

Ako sa cítiš, keď povieš „Mal by si …“? Alebo „Nemal by si …“? //dosaď podľa  seba. Napríklad: „Mal by si konečne so sebou niečo urobiť!“, „Nemal by sa toľko rozčuľovať.“, „Mala by sa lepšie starať o svoju rodinu.“, „Nemala by si furt niekoho ohovárať (a ešte k tomu v duchu aj dodáš: „Pozri sa radšej na seba!“), „Mal by sa viac snažiť.“…

Keď si ja uvedomím, že v duchu vyslovím vety toho typu, cítim v tom momente

1. určitú nadradenosť, lebo veď viem lepšie, čo by iný mal
2. znechutenie, že to tak nie je
3. napätie, nesúhlas, stiahnutie hrude a žalúdka, moja tvár sa zamračí,
4. cítim odmietnutie, všeobecne nepohodu

Táto nepohoda vyplýva z vnútorného boja proti realite. Niečo je inak, ako si JA myslím, že by malo byť!

Hmm… takže takto ja rozmýšľam… JA si myslím, že by malo niečo byť inak. Aha. A som ja vôbec daná osoba? Som ja Boh, že viem, ako by mali veci byť?

Koho záležitosti riešim, keď „za niekoho myslím“? Moje určite nie.

Nie je náhodou mojou záležitosťou len moje bytie, poprídade toho, koho mám na starosti, alebo vo výchove?

Môžem sa zaoberať záležitosťami:

• svojimi
• druhých
• vesmíru/zdroja/Boha… (doplň podľa seba)

Ja môžem zmeniť len záležitosti, ktoré sa týkajú mňa, môjho zmýšlania, môjho bytia.

Tip číslo 1

Akonáhle sa dostaneš do situácie, keď sa rozčuľuješ alebo zavdzušňuješ nad niečím, spýtaj sa sám, sama seba:

 „Koho záležitosti akurát riešim?“

Ak to nie sú moje záležitosti, alebo ich neviem ovplyvniť, tak ich rovno môžem prestať riešiť.

Môžem prijať, že situácia/človek/vec je taký, aký je. Ak si myslím, že by mal byť iný, tak vediem vnútorný boj, ktorý mi prináša len nepohodu – bojujem proti realite.

Realita je taká, aká je.

Či si ja myslím, že má byť iná, na nej nič nezmení. Jediné, čo môžem urobiť,  je zmieriť sa s ňou. Prijať ju. Byť v mieri. Byť u seba. Byť sama sebou, byť sám sebou.

Toto vnútorné zmierenie sa s relitou ti prinesie VEĽKÝ BONUS. Budeš vedieť, čo budú tvoje ďalšie kroky.

Tip číslo 2

To ale nie je všetko! Tvoje pohnuté emócie ťa môžu dostať ešte ďalej!

Často krát sa nevieme pýtať, keď chceme v nás samých prísť na to, prečo nás niečo rozčuluje. Nenapadajú nám otázky, ako sa najlepšie dostať k príčine.

Teraz sa ti naskytá super šanca, objaviť v sebe nevyriešené veci a skoncovať s nimi. Nech už ťa podobní ľudia prestanú vytáčať. Pýtaš sa ako na to?

Tajomstvo je v prevracaní viet. Hneď ti vysvetlím, o čo ide.

Obracanie viet ťa môže naučiť objaviť v sebe nastavenia, ktoré ti škodia, spôsobujú ti zbytočný stres a posúvajú ťa do pozície boja proti svetu.

Tip číslo 3

Čo ak máš vo zvyku vyčítať si niečo a hovoriť sama/sám sebe:

• Mala by  som to robiť inak.
• Nemala by som toľko jesť.
• Mala by som začať cvičiť.
• Mala by som volať kamoške častejšie.
• Mal by som byť poriadnejší.

Tieto myšlienky sa týkajú výhradne len teba. Čo s tým?

Aj v tomto prípade si v konflikte s realitou (inak by si si to nemyslel/a).

Vtedy sa tak isto môžeš opýtať:

„Aká realita je tu a teraz?“

Taká, aká je. Či už si myslím, že by som niečo mala, alebo nemala. Je to, čo je. Je to tu v tomto momente. Mojou záležitosťou je moje cítenie, zmýšlanie, bytie.

Môžem si dovoliť byť voľná v myšlienkach, môžem prijať mňa samú takú, aká som.

Nesnažiť sa proti sebe bojovať. Porozumieť si. Nebojovať proti sebe v myšlienkach, nezraňovať sa, nenapĺňať sa rozporom a jedom. Je to na mne. Môžem si dovoliť byť voľná. V mieri.

Nedá sa ti len tak ľahko vyrovnať dostať sa do mieru a pohody? Nasledujúci pracovný zošit ti môže pomôcť s ďalšími krokmi.

Ak by si potreboval/a pomôcť s tým, môžeme si dohodnúť osobnú konzultáciu, napíš mi na tina@cestaksebeonline.sk