Zrkadlo na telo: keď sa jašteričky ešte neprebudili

Dnes ráno som bola pri Dunaji a sledovala jašteričky.

Keď prídem príliš skoro, nevidno ich. Skaly sú ešte chladné, slnko ich nezohrialo, a tak zostávajú skryté. Až keď sa kamene postupne nahrejú, začnú sa objavovať. Jedna po druhej. Ako keby čakali na svoj moment.

A pri tom som si uvedomila – aj my niekedy čakáme na svoje teplo.

Čo nás ráno zdvíha zo zeme

Niekedy je to niečo zvonka.

Povinnosti. Budík. Deti. Práca. Niečo, čo nás jednoducho zdvihne z postele, aj keď sa nám nechce.

Inokedy je to niečo príjemnejšie. Myšlienka na projekt, na ktorý sa tešíme. Ranný rituál. Pokojná chvíľa pre seba. Niečo, čo nás volá.

A potom sú dni, keď akoby to teplo neprichádzalo.

Keď čakáme… a nič.

Zrkadlo na telo pre dnes

• Na čo čakáš ty, aby si sa prebudila?
• Čo ťa ráno skutočne zdvíha z postele – povinnosť, alebo niečo, na čo sa tešíš?
• A máš vo svojom živote niečo, čo ťa zohrieva pravidelne, alebo stále čakáš na ten správny moment?

Možno nejde o tlak

Možno nejde o to tlačiť sa do pohybu silou.

Možno ide o to všimnúť si, čo je tvoj zdroj tepla – a vedome si ho do života prinášať častejšie.

Tak ako jašteričky nevyjdú skôr, než príde teplo, ani my nemusíme ísť proti sebe.

Ale môžeme sa naučiť vytvárať si podmienky, v ktorých sa prirodzene zobúdzame.

Otázka na záver

Ak chceš, pokojne mi napíš do komentára – čo je to tvoje teplo, ktoré ťa prebúdza?

A ak cítiš, že ho momentálne nevieš nájsť alebo si ho udržať, aj toto je téma, s ktorou pracujem na individuálnych konzultáciách.