Keď kamarátke odľahne a ty už nevládzeš

„Ďakujem, že som mohla prísť. Už mi je oveľa lepšie,“ povie kamarátka a na rozlúčku ťa objíme.

Zatvoríš za ňou dvere a vrátiš sa do obývačky. Na stole zostali dve šálky a pokrčená papierová vreckovka. Sadneš si na pohovku, len na chvíľu. Keď prišla, rozprávala jedno cez druhé. O partnerovi, o práci, o tom, že už nevládze. Počúvala si ju, držala za ruku a hľadala slová, ktoré by jej pomohli. Teraz je v byte ticho, no tebe jej vety stále znejú v hlave.

Z kuchyne sa ozve: „Čo budeme večerať?“

„Ja neviem. Vymyslite niečo,“ odpovieš. Trochu ostrejšie, než si chcela. Celkom obyčajná otázka a ty máš pocit, že už je toho priveľa. Na ďalšieho človeka dnes nemáš miesto.

Možno podobné chvíle poznáš. Ľudia sa ti zverujú, povedia ti aj to, čo iným nehovoria. Teší ťa, keď im rozhovor pomôže, len ty potom potrebuješ dlho vydychovať. A ešte večer v posteli premýšľaš, či si kamarátke nemala povedať niečo iné, čo urobí po návrate domov a ako zvládne zajtrajšok.

Akoby si jej na chvíľu podržala ťažkú tašku a až po jej odchode si všimla, že ju stále zvieraš v ruke. Ona už je doma, taška zostala u teba.

Kedy si pri pomáhaní všimneš seba?

Počas rozhovoru sa dá ľahko zabudnúť na čas aj na vlastnú únavu. Kamarátka práve hovorí o niečom bolestivom, tak ju predsa neprerušíš. Potom otvorí ďalšiu tému a ty ešte počúvaš. Možno si už potrebuješ odskočiť, napiť sa alebo sa venovať niečomu svojmu, no povieš si, že ešte chvíľu vydržíš.

Keď konečne odíde, zistíš, že tá chvíľa bola dlhšia, než ti bolo príjemné. A doma pritom život pokračuje. Niekto potrebuje večeru, niekto ti chce porozprávať svoj deň a ty by si najradšej na hodinu vypla aj zvonček.

Pri výučbe práce s energiou sa preto venujem aj tomu, čo sa počas pomáhania deje s tebou. Všímaš si ešte, ako sedíš, dýchaš a ako sa cítiš? Vieš zachytiť okamih, keď už potrebuješ prestávku? Alebo sa k sebe dostaneš až večer, keď si úplne unavená?

Tieto otázky majú svoje miesto aj v celkom obyčajnom rozhovore pri káve. Nemusíš čakať, kým budeš pracovať s klientmi, aby si začala spoznávať svoje hranice.

Rozhovor sa skončil. Čo zostalo u teba?

Niekedy návšteva odíde, no rozhovor v tvojej hlave pokračuje. Prehrávaš si jednotlivé vety, vymýšľaš ďalšie riešenia a v duchu sa pripravuješ na pokračovanie, ktoré sa možno ani neodohrá. Kamarátka si zatiaľ môže pokojne pozerať seriál. Ty ešte riešiš jej partnera.

Práve tu sa môžeme vrátiť k obrazu tašky. Čo si jej počas rozhovoru pomohla podržať? A čo z toho ešte nesieš, hoci už pri tebe nestojí?

Po rozlúčke si môžeš dopriať chvíľu, počas ktorej si všimneš, kde si a čo práve potrebuješ. Oprieť si chodidlá o zem, rozhliadnuť sa po miestnosti, napiť sa. Spýtať sa samej seba: „Mám ešte silu na ďalší rozhovor? Potrebujem teraz ticho?“

Takáto chvíľa nemusí vyriešiť celú únavu. Môže ti však pomôcť všimnúť si ju skôr, než odpovieš podráždene niekomu, kto sa len prišiel spýtať na večeru.

Aj hranicu môžeš povedať celkom obyčajne: „Dnes už potrebujem oddychovať. Môžeme sa k tomu vrátiť inokedy?“ Možno ti to zo začiatku pôjde ťažšie, najmä ak si zvyknutá byť vždy k dispozícii. Aj toto sa dá postupne skúšať.

Aby zostalo miesto aj na tvoj život

Vo výcviku Awenim Healing Essentials venujeme pozornosť vlastnému centrovaniu, hraniciam aj vedomému ukončeniu spoločnej práce. Precvičujeme Aware Point, návrat pozornosti do vlastného stredu, a skúšame si naladiť sa na druhého človeka tak, aby sme si pritom všímali aj seba.

Na mentoringové stretnutia môžeš priniesť aj konkrétnu situáciu, po ktorej si zostala unavená alebo zahltená. Spoločne sa pozrieme na to, ako si postupovala, kde si narazila na svoje hranice a čo by si nabudúce chcela urobiť inak.

Chcem, aby si pri rozvíjaní schopnosti pomáhať mala priestor aj na svoj vlastný život. Aby po návšteve zostala pozornosť aj na ľudí doma, tvoje plány a pokojný večer.

Ak ťa priťahuje práca s energiou a chceš sa jej venovať hlbšie, viac o výcviku nájdeš na stránke Awenim Healing Essentials. Nový beh začína 7. novembra a prihlásiť sa môžeš do 5. novembra.

A zatiaľ sa môžeš pri najbližšom rozhovore na chvíľu zastaviť a všimnúť si: ako sa pri ňom cítiš ty?