Ten blok vo vás možno nevznikol preto, aby vás brzdil

Keď sa zmena v hlave stretne so stiahnutím v tele

Možno to poznáte.

Chcete niečo zmeniť. Viete, že by vám prospelo ozvať sa, povedať pravdu, začať niečo nové, vypýtať si viac priestoru alebo konečne urobiť krok, ktorý už dlho nosíte v sebe.

V hlave to dáva zmysel. V tele sa však niečo stiahne.

Zrazu príde únava. Odkladanie. Vnútorné „teraz ešte nie“. Alebo zvláštny pocit, akoby ste stáli pred neviditeľnou stenou. Rozum hovorí, že už môžete. Niečo hlbšie vo vás však drží brzdu.

V takých chvíľach sa na seba vieme veľmi rýchlo nahnevať. Prečo zase cúvam? Prečo si to kazím? Prečo nedokážem jednoducho urobiť to, čo už dávno viem?

A práve tu sa často začína tichá vojna so sebou. Človek začne svoj blok vnímať ako nepriateľa. Ako niečo, čo treba prekonať, zlomiť, odstrániť alebo zo seba konečne vyhnať.

Lenže vnútorný blok niekedy nevznikol preto, aby vás zničil. Často sa stáva, že kedysi vznikol ako spôsob ochrany.

Možno vás chránil pred odmietnutím. Pred tým, aby ste boli príliš viditeľná. Pred kritikou. Pred bolesťou, ktorú ste vtedy nevedeli spracovať. Pred ďalším sklamaním. Pred tým, aby ste znovu uverili niečomu, čo vás už raz zranilo.

Stará ochrana, ktorá dnes môže brzdiť

Vtedy to mohlo dávať zmysel.

Ak dieťa zistí, že je bezpečnejšie byť ticho, naučí sa byť ticho. Ak žena roky cíti, že jej potreby sú pre druhých priveľa, môže sa naučiť ich nehovoriť nahlas. Ak človek zažije, že keď sa otvorí, príde výsmech alebo odmietnutie, jeho vnútro si môže vytvoriť veľmi múdru stratégiu: nabudúce sa neotvoríme tak rýchlo.

Tá stratégia kedysi mohla pomôcť prežiť deň, vzťah, obdobie, rodinnú atmosféru alebo vlastnú bezmocnosť. Problém nastáva vtedy, keď stará ochrana začne rozhodovať aj v živote, ktorý je už inde.

Už ste dospelá. Už máte viac možností. Váš život sa nemusí riadiť rovnakými ľuďmi, rovnakými reakciami a rovnakým prostredím. Len telo a vnútorné nastavenie to niekedy ešte nevedia.

A tak sa stane zvláštna vec. To, čo vás kedysi chránilo, vás dnes môže držať mimo života, po ktorom túžite.

Blok hlasu vás kedysi možno chránil pred konfliktom. Dnes vám bráni povedať, čo potrebujete.

Blok prijímania vás možno chránil pred pocitom, že budete niekomu niečo dlžná. Dnes vám bráni prijať podporu, lásku alebo peniaze.

Blok viditeľnosti vás možno chránil pred kritikou. Dnes vám bráni ukázať svoju prácu, tvorivosť alebo pravdu.

Blok dôvery vás možno chránil pred sklamaním. Dnes vám bráni pustiť si k sebe človeka, ktorý by pri vás možno vedel stáť inak.

Keď sa na blok pozrieme týmto spôsobom, niečo sa v tele často zjemní. Zrazu pred sebou nemáme nepriateľa. Máme pred sebou starú časť seba, ktorá sa naučila chrániť najlepšie, ako vtedy vedela.

To neznamená, že jej musíme dovoliť riadiť celý život. Znamená to, že s ňou môžeme prestať bojovať.

Niekedy pomôže položiť si úplne jednoduchú otázku:

**Pred čím ma toto kedysi mohlo chrániť?**

Netreba hneď hľadať veľký príbeh. Možno príde len pocit. Obraz. Spomienka. Veta. Alebo obyčajné uvedomenie: aha, ja sa vlastne nebojím toho kroku, ja sa bojím pocitu, ktorý by mohol prísť po ňom.

Otázka, ktorá zjemní boj so sebou

Práve takéto všimnutie je často prvý mäkký pohyb. Je to chvíľa, keď sa prestanete obviňovať a začnete sa zaujímať.

Čo sa vo mne stiahlo?

Čo sa snaží ochrániť?

Je táto ochrana ešte potrebná tak, ako kedysi?

A existuje dnes bezpečnejší spôsob, ako sa o seba postarať?

Všímavosť v tomto zmysle znamená schopnosť pozrieť sa na svoje vnútro bez okamžitého odsúdenia. Zastaviť sa pri myšlienke, pocite alebo telesnej reakcii a nespraviť z nich hneď dôkaz, že je s vami niečo zle.

Možno práve tam začína zmena. V okamihu, keď svoj blok prestanete tlačiť pred sebou ako prekážku a začnete ho vnímať ako správu zo staršieho miesta vo vás.

Každá stará vnútorná správa si zaslúži vypočutie, no dnešný život môže potrebovať nové rozhodnutie. Stará ochrana už nemusí zostať zapnutá v každej situácii. Časť, ktorá sa kedysi naučila brániť, potrebuje najprv cítiť, že ju niekto počuje.

Až potom sa môže pomaly učiť, že dnes už existujú aj iné možnosti. Možno najprv celkom malé: povedať jednu vetu nahlas, všimnúť si stiahnutie v tele, dopriať si viac času pred odpoveďou alebo si priznať, že starý strach už nemusí byť jediným kompasom.

Ak cítite, že sa vo vás opakuje starý vnútorný mechanizmus a už ho nechcete niesť sama, individuálne sprevádzanie môže byť bezpečný priestor pozrieť sa naň bez tlaku a bez odsudzovania. Niekedy stačí, keď pri tom niekto skúsený drží pokoj, otázky a smer, kým vo vás začne dozrievať nový spôsob, ako zostať pri sebe.